Prírodné podmienky

Geológia

Oblasť, v ktorej leží i obec Strelníky je dôležitou súčasťou vnútorných Karpát. Pohoria majú väčšinou stratovulkanickú stavbu - stavbu zvrstvených sopiek, čo znamená, že sa v nich striedajú výlevy láv s polohami pyroklastík, t. j: sypkého vyvrhnutého materiálu (tufov, aglomerátov). Sopečná činnosť podnietila vznik rudných ložísk na širšom okolí. Predpokladá sa aj súvis s mineralizáciou v Ľubietovej, Ponikách a Ponickej Hute. Jedná sa o minerály ako chalkopyrit, sfalerit a galenit v tenkých kremenných žilách. V okolí Strelník a Povrazníka pri Ľubietovej sa nachádzajú železné rudy (hematit - limonit) opálového typu a slabé sloje hnedého uhlia (lignit).

Geomorfológia

Na územie obce zasahujú dve geomorfologické jednotky, konkrétne zo severu celok Zvolenská kotlina s podcelkom Povraznícka brázda a južnú časť vypĺňa celok Poľana s podcelkom Vysoká Poľana. Patria do oblasti Stredoslovenského stredohoria. Reliéf obce je determinovaný oblasťou v ktorej sa nachádza. Ide o masív pohoria Poľana. Poľana je najvyšším slovenským sopečným pohorím. Masív Poľany tvorí do oblúka skrútený horský chrbát, otvorený smerom na západ Hrochotskou dolinou, ktorá sa uprostred oblúka kotlinovite rozširuje. Tvar pohoria aj jeho stavba hovoria, že ide o kalderu, ktorá vznikla eróziou pôvodného krátera stratovulkánu a je najväčšou v strednej Európe.

Severná časť katastra je vrchovina a najvyšším bodom je Vtáčnik (867 m n.m.), južnú časť vypĺňa rozsiahla a členitá rázsocha Ľubietovskej Bukoviny (1194 m n.m.), najvyššieho vrchu obce, a Mince (1028 m n.m.) a na západnej strane podstatne nižší Jasenový vrch (909 m n.m.). Na juhovýchode čiastočne zasahuje do katastra severný hrebeň kaldery vyhasnutého vulkánu. Okolie obce sa vyznačuje osobitnou štruktúrou reliéfu, na ktorom možno vidieť množstvo rôznych vulkanických foriem, ako sú napríklad lávové prúdy, skalné bralá, veže a pod.

Hydrológia

Katastrom obce preteká potok Hutná, tvoriaci celú východnú hranicu obce, horný tok Vôdky pretekajúcej stredom katastra a horný tok Zolnej tvoriacej juhozápadnú časť hranice obce. Oblasť je pomerne bohatá na podzemné vody. Máme možnosť tu nájsť nielen obyčajné podzemné vody, ale aj minerálne pramene – napr. v obci Čerín na pomedzí Poľany a Zvolenskej kotliny, Linhartovka v Ľubietovej a pod..

Podnebie

Klíma je málo diferencovaná a je charakterizovaná ako mierne teplá s veľkou inverziou teplôt. Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca januára je - 6°C až - 3,5°C, najteplejšieho mesiaca júla 14°C až 17^oC. Priemerný počet letných dní v roku je 55, mrazových dní 120 až 160. Priemerná úhrnná suma ročných zrážok je 700-800 mm, z čoho najviac pripadá na jún (v priemere 110 mm zrážok) a najmenej na marec. Oblasť je charakteristická pomerne nízkym výskytom hmiel. Snehová pokrývka trvá približne 70 dní, vo vyšších polohách 100-120 dní. Maximálne výšky snehovej pokrývky sú 100-120 cm. Najslnečnejšími mesiacmi sú jún, júl a august.

Pôdy

Pre severnú časť územia obce Strelníky sú typické kambizeme modálne a kultizemné v okolí ľudských sídiel, nasýtené až kyslé, viažuce sa na Zvolenskú kotlinu a predhorie Poľany. Pre južnú horskú časť územia sú charakteristické kambizeme podzolové.

Rastlinstvo

Príslušnosť územia k Západným Karpatom, pestrý geologický a geomorfologický vývoj určujú celkový ráz prírody. Veľký vplyv na rozmiestnenie rastlinných spoločenstiev v danej oblasti má človek, bez zásahu ktorého by vegetačný pokryv vyzeral veľmi odlišne.

V minulosti pokrýval značné územie rozsiahly komplex lesov, ktoré aj dnes zaberajú približne 37 % územia obce. Pôvodná druhová skladba ich porastov bola na mnohých miestach pozmenená intenzívnou činnosťou človeka od 17. storočia. Na tomto území malo v minulosti nemalý vplyv hlavne pasienkárstvo, poľnohospodárstvo a baníctvo. Okolie Strelník sa vyznačuje výskytom bukových a jedľovo–bukových lesov, vo vyšších horských polohách ich nahrádzajú bukové lesy miestami s prímesou jedle. Pri tokoch riek nachádzame miestami aj jelšové lesy. Najrozšírenejšou drevinou je buk lesný. V oblasti Poľany sú rozšírené druhy rodu dub, nachádzame tu aj javor, brest, smrekovec opadavý a vyskytujú sa tu aj borovice.

Príroda ponúka aj pestrú paletu kvetov odlesnených lúk a pasienkov, napr. nevädza poľná, mak vlčí, palina pravá, rebríček vznešený, nátržník strieborný. K nesmierne cenným, najohrozenejším patrí vegetácia rašelinísk, pramenísk a podmáčaných horských nív s výskytom bielokvetu močiarneho rosičky okrúhlolistej, žltohlavu najvyššieho, kosatca sibírskeho. Vzácne sa možno stretnúť aj s ohrozeným horcom pľúcnym, rebríčkom bertrámovým či hadivkou obyčajnou. Výskyt mnohých lišajníkov poukazuje, že sa tu ešte vyskytujú druhy náročné na čisté ovzdušie.

Živočíšstvo

Vysokej diverzite územia biosférickej rezervácie CHKO Poľana zodpovedá aj pestrosť a bohatosť jej fauny s výskytom mnohých významných živočíchov. Veľmi bohaté je zastúpenie bezstavovcov, z ktorých je veľa druhov vzácnych a endemických (koník obyčajný a vzácny koník pestrý).

Niektoré lokality s južne orientovanými svahmi vytvárajú podmienky pre teplomilné druhy ako je modlivka zelená a bystruška. Vyskytuje sa tu 11 druhov obojživelníkov. Najohrozenejšími sú mlok bodkovaný a karpatský a salamandra škvrnitá. Plazy sú zastúpené 9 druhmi ako napr. jašterica murová. Zvyšky bukových a jedľovo-bukových porastov pralesovitého charakteru vytvárajú hniezdne príležitosti pre ďatľa bielochrbtého či sovu dlhochvostú. Z dravcov sa tu vyskytuje orol krikľavý, vzácne.